Michaela Jirout Košová

One of the moral questions concerning autonomous vehicles (henceforth AVs) is the choice between types that differ in their built-in algorithms for dealing with rare situations of unavoidable lethal collision. It does not appear to be possible to avoid questions about how these algorithms should be designed. We present the results of our study of moral preferences (N = 2769) with respect to three types of AVs: (1) selfish, which protects the lives of passenger(s) over any number of bystanders; (2) altruistic, which minimizes the number of casualties, even if this leads to death of passenger(s); and (3) conservative, which abstains from interfering in such situations. We differentiate between scenarios in which participants are to make their decisions privately or publicly, and for themselves or for their offspring. We aim to answer two research questions: (1) whether the public visibility of the choice of an AV type choice make this choice more altruistic and (2) which type of situation makes it more difficult to choose altruistically: when choosing for society as a whole, when choosing only for oneself, or when choosing only for one’s offspring. Our results show that respondents exhibit a preference for an altruistic strategy for AVs and that it is reinforced when signaled to others. The altruistic preference is strongest when applies to everybody else, weaker when it reflects a solely personal choice, and weakest when choosing for one’s own child. We conclude that a public choice is considerably more likely to pressure consumers into accepting a more socially beneficial solution.

Our study explores the folk concept of personal identity in the developmental context. Two hundred and seventeen Czech children participated in an interview study based on a hypothetical scenario about a sudden change in their friend, someone they know, or some other unspecified person. The children were asked to judge to what extent particular changes (from six categories of traits) would change the identity core of their friend or some other person on a seven-point scale. We introduced both positive and negative versions of the changes. Our data suggest that children considered moral traits connected to interpersonal relationships crucial for preserving personal identity. Memory connected to personal experiences also scored highly. On the other hand, a change in physical appearance seemed to have the least important impact on personal identity. Negative changes turned out to have a significantly greater impact than positive changes in all categories, except the physical. Possible effects of scenario and the participants’ age and sex were further explored. We discuss the possible causes of the effect of negative moral change and the role of social dimension in the development of the concept of personal identity.

The thesis focuses on the irreducibility of the concept of a person to scientific view of the world. The main inspiration for thematising this specific aspect of folk dualism comes from Donald Davidson (two realms) and Wilfrid Sellars (two images). The theoretical sections are complemented by reflexion on results of empirical studies provided mostly by experimental philosophy in order to demonstrate how this approach benefits attempts to reach complex view of philosophical questions that have close connection to moral dimension of human life. The first chapter addresses a wider concept of self and introduces the idea of the necessity to bring the two conceptual realms on the scene: there is a specific conceptual realm (irreducible to physical realm or scientific image) enabling proper grasp of the concept of a person. The subsequent chapters address particular sub-concepts of the concept of self. The second chapter focuses on the concept of free will, and by referring to different views it points to the necessity to bring folk concepts into consideration. It concludes that the folk concept of free agent is transcendent with regard to scientific accounts and bears certain "supernatural" characteristics connected to the concept of conscious will. The third (and central) chapter brings focus on the...

Daniel Dennett’s compatibilism based on redefining free will via broadening the concept of self to include unconscious processes seems to disappoint certain intuitions. As Sam Harris points out, it changes the subject from the free will we seem to intuitively care about – conscious free will. This compatibilism is untenable since conscious will seems to be an illusion. However, if we take Dennett’s idea of “atmosphere of free will” and view conscious will as an important concept or “user illusion” which is one of the atmosphere’s building blocks, we can see how a new compatibilism could be reached. Although from the point of view of scientific thinking conscious will seems illusory, inspired by Wilfrid Sellars’s conception of manifest and scientific images we can start to understand free will as existing on its own conceptual level. The confusion stems from mixing the two frameworks. Kompatibilismus Daniela Dennetta, založený na redefinování svobodné vůle skrze rozšíření konceptu „já“ o nevědomé procesy, se zdá být v nesouladu s jistými intuicemi. Jak upozorňuje Sam Harris, vyhýbá se té svobodné vůli, o kterou nám zřejmě intuitivně jde – vědomé svobodné vůli. Tento kompatibilismus je neudržitelný, protože vědomá vůle se zdá být iluzí. Když ale přijmeme Dennettovu myšlenku „atmosféry svobodné vůle“ a nahlédneme vědomou vůli jako důležitý koncept nebo „uživatelskou iluzi“, která je součástí této atmosféry, můžeme najít cestu k novému kompatibilismu. Ačkoliv se z vědeckého pohledu zdá být vědomá vůle iluzí, inspirováni koncepcí zjevného a vědeckého obrazu Wilfrida Sellarse můžeme porozumět svobodné vůli jako existující na své vlastní konceptuální úrovni. Zmatení přichází právě s mícháním zmiňovaných dvou rámců.

Článok sa zaoberá tematikou filozofického problému ja. Konfrontuje rôzne teórie za cieľom prísť s alternatívou, ktorá ich v istom zmysle zároveň vyťažuje i prekonáva. Najskôr je predstavená koncepcia Colina McGinna, ktorý poukazuje na vzdorovitosť ja voči bežným teoretickým prístupom a dospieva k „transcendentálnemu naturalizmu“. Tento postoj spočíva v tvrdení, že existuje skrytá objektívna štruktúra ja, ktorú však kvôli svojim kognitívnym obmedzeniam nie sme schopní nahliadnuť. Ďalej prichádzajú na radu na psychologických výskumoch založené úvahy Daniela Wegnera a Daniela Dennetta. Ja podľa nich nie je ničím objektívne uchopiteľným, ale len užitočnou konštrukciu našich myslí. Následne sú oba pohľady zhodnotené skrze optiku „anomálneho monizmu“ Donalda Davidsona: dospievame k názoru, že ja je na fyzikálnej realite závislá, no zároveň prísnym vedeckým popisom a zákonom unikajúca entita – podobne, ako Davidsonove „mentálne udalosti“. Filozofický problém ja nespočíva v obmedzenosti našej poznávacej schopnosti, ale v tom, že sme bytosti schopné žiť v dvoch navzájom nezlučiteľných konceptuálnych ríšach – vo svete prísnej vedy a vo svete slobodných a zodpovedných osôb. Ja nemá skrytú objektívnu štruktúru; je to mentálny konštrukt, ktorý má však v rámci autonómnej mentálnej ríše nesmierny význam.

Článok sa zaoberá tematikou filozofického problému ja. Konfrontuje rôzne teórie za cieľom prísť s alternatívou, ktorá ich v istom zmysle zároveň vyťažuje i prekonáva. Najskôr je predstavená koncepcia Colina McGinna, ktorý poukazuje na vzdorovitosť ja voči bežným teoretickým prístupom a dospieva k „transcendentálnemu naturalizmu“. Tento postoj spočíva v tvrdení, že existuje skrytá objektívna štruktúra ja, ktorú však kvôli svojim kognitívnym obmedzeniam nie sme schopní nahliadnuť. Ďalej prichádzajú na radu na psychologických výskumoch založené úvahy Daniela Wegnera a Daniela Dennetta. Ja podľa nich nie je ničím objektívne uchopiteľným, ale len užitočnou konštrukciu našich myslí. Následne sú oba pohľady zhodnotené skrze optiku „anomálneho monizmu“ Donalda Davidsona: dospievame k názoru, že ja je na fyzikálnej realite závislá, no zároveň prísnym vedeckým popisom a zákonom unikajúca entita – podobne, ako Davidsonove „mentálne udalosti“. Filozofický problém ja nespočíva v obmedzenosti našej poznávacej schopnosti, ale v tom, že sme bytosti schopné žiť v dvoch navzájom nezlučiteľných konceptuálnych ríšach – vo svete prísnej vedy a vo svete slobodných a zodpovedných osôb. Ja nemá skrytú objektívnu štruktúru; je to mentálny konštrukt, ktorý má však v rámci autonómnej mentálnej ríše nesmierny význam.